OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

O hudbe

 

       GABBER  

 vznikol v 1. polovici 90. rokov, ako odpoveď na prichádzajúcu vlnu Detroit techno (USA) resp. Rave (Veľká Británia). Gabber je holandské slangové slovo znamenajúce priatelia, kamaráti. Žáner sa najviac rozširoval v Rotterdame a Amsterdame, medzi jednotlivými scénami existovala istá rivalita. Svoj vrchol dosiahol približne v roku 1995.  Základ tvorí veľký bubon (kopák/bass drum), ktorý je takmer vždy zvýraznený (gitarovým) distortion efektom, ďalej sa používa samplovanie (často rôzne vokály) a zvuk rozličných syntetizátorov. Spojujúce je veľmi vysoké tempo skladieb, kde minimum je 150 BPM ale rýchlosť sa často dostane až na 220 BPM.

 

      HAPPY GABBER 
(známy tiež ako Funcore,Tartan Techno) je štýl elektronickej tanečnej hudby, ktorý vznikol okolo roku 1992 vo Veľkej Británii a Holandsku. Happy Gabber je omnoho drsnejší a temnejší ako Happy Hardcore a jeho hudba neobsahuje toľko páuz so zvukmi ako je tlieskanie a činely, ako Happy Hardcore. Naviac Happy Gabber sa viaže predovšetkým ku krajinám Beneluxu. Happy Gabber obsahuje krátke "happy" melódie (melódie by mali byť viac vtipné, zatiaľčo u Happy Hardcore by vám mali dodať pocit šťastia) a vysoko posadené vokály, často spievajúce o láske a šťastí. Rytmus Happy Gabberu sa pohybuje okolo 180 BPM a nahrávky sú často vydávané v štýle popových skladieb s refrénmi a spevom, ktorý často spieva o "žúroch".

 

 

    HAPPY HARDCORE
 Dá sa povedať, že v skutočnosti sú dva druhy happy hardocore. Nekomerčný happy hardcore, ktorý je v podstate klasický hardcore s “happy zvukmi” a viac komerčný , ktorý sa podobal viac na eurodance. Dokonca aj niektoré eurodance skupiny ako 2 Brothers on the 4th Floor tvorili túto hudbu. Komerčný happy hardcore začal žiť v Decembri 1994. Charly Lownoise & Mental Theo ako prví uspeli s týmto štýlom hudby. Predtým boli undergroundoví DJi, ktorí sa pokúšali uspieť s Live at London, ale nie celkom uspeli. Ale nový singel Wonderful Days, track s rýchlymi zvukmi a mäkkými beatmi, uspel. Zrodil sa nový druh hardcore: single s radio mixmi a inými hardcore verziami. Potom Charly & Theo zabodovali ešte viac s trackmi ako This Christmas, Together in Wonderland a Your Smile. Nakoniec sa ich štýl stal viac nemecký rave, ktorý nemá nič spoločné s hardcore. DJ Paul taktiež začal tvoriť tento druh hudby. Jeho prvý "happy" track Life is like a Dance sa stal veľkým hitom. Jeho single sú ako tie od Charly & Theo: nejake rádio mixy a nejaké hardcore mixy. Po Life is like a Dance jeho štýl sa začal viac a viac podobať na Eurodance: rapper a speváčka sa k nemu pripojili do skupiny. Vyšli ďalšie skladby ako Love U More, Rave On a Don't leave me Alone, ktoré zabodovali v rebríčku. Narozdiel od Charly & Theo, Paul neprestal robiť skutočný hardcore a neopustil gabber scénu. Zatiaľ čo sa štveral po rebríčkoch, stále vydával hardcore skladby ako DJ Paul's Nightmare. Vydal aj svoj špecialný happy hardcore album.  Jeden z najpopulárnejších happy hardcore labelov bol Pengo label od ID&T. 

 

    TERRORCORE
 terror je najtvrdšia forma hardcore. Vlastne je to pokračovanie Amerického hardcore z 1993, len je viac hrozný. Liza jeden z najlepších DJov z Belgicka, nazýva terror ako kombináciu industriálneho hardcore, gabber, hard acid, extrémneho hiphop a breakbeat/chemical. V normálnej hardcore scéne je Holandsko na prvom mieste. Toto ale neplatí pre terror. Najviac terroru prichádza z krajín ako Amerika (Lenny Dee), Francúzsko (Manu le Malin) a Austrália (Nasenbluten), ale aj Holandsko má dobrých terror DJov, ako Akira, Drokz a Reanimator. Populárne labely sú Bloody Fist, HHS, Industrial Strength a Dark Park. Ľudia nemajú dobrú mienku o terror DJoch, pretože rýchlosť terroru je od 140 do 380 BPM. Avšak terror je veľmi náročný na mixovanie. Ľudia si taktiež myslia, že je to diabolská hudba vyvolávajúca agresiu. To je ale ďaleko od pravdy. Terror je hudba, ktorá nás núti tancovať. Terrorgabbers sú často fanatickí ľudia. 

 

   ! SPEEDCORE !
 je hudobný žáner a jedna z najagresívnejších foriem Hardcoru.To viacmenej kvôli vysokému BPM, ktoré sa môže pohybovať medzi 240 a 1000. Najskôr sa speedcore používal pri zakončení rôznych gabber setov alebo na konci parties, ale neskôr sa z neho vyvinul úplne samostatný žáner. Veľmi častým prvkom speedcoru je okrem skreslených synthov tiež samplovanie z filmov obsahujúcich násilie; počas speedcorových setov sa často využíva scratchovanie, Speedcorové skladby tiež občas majú politický alebo protivládny podtext. Speedcore vznikol v roku 1993 v USA, konkrétne v New Yorku prostredníctvom dnes už speedcorových legiend Disciples Of Annihilation (D.O.A.). V súčasnosti býva Speedcore často spájaný so štýlmi Splittercore alebo Extratone . Tieto štýly neboli nikdy oficiálne uznané ako sub-žánre, skôr sa jedná o akúsi definíciu BPM, ktorá sa pohybuje na hranici 800 (Splittercore) a 1000+ BPM (Extratone).